• ADHD a ADD

        • Odporúčané stránky a linky /budem pridávať nové priebežne tak, aby informácie neboli podľa možností duplicitné/

          -www.adehade.cz ODPORÚČAM! Okrem zaujímavých informácií tu nájdete aj množstvo rád ako zvládnuť konkrétne situácie. Nazrite preto aj do fóra rodičov. Môžete sa ho aktívne zúčastniť.

          -http://www.nanicmama.sk/hyperaktivita/adhd-a-problemy-v-skole

          -veľmi účinný program s trvalo pozitívnymi výsledkami - možné robiť ho doma: http://www.sindelar.sk/ponuka.html

          -http://www.avare.sk/?cat=9 - o metóde INPP, ktorá bude pravdepodobne prebiehať aj na našej škole pod vedením školeného špec. pedagóga

           

          ________________________________________________________________________________________________________________ 

          ADHD - možnosti liečby

          Autor: Barbora Čambalová

          Foto: isifa

          ADHD kvôli narušenej koncentrácii pozornosti a kvôli nepokojnému správaniu negatívne ovplyvňuje život dieťaťa, jeho výkon, vzťahy v rodine, so spolužiakmi aj s učiteľmi.

          Dieťa s neliečeným ADHD častejšie nevyužije svoj celkový potenciál a častejšie ako ostatné deti siaha po drogách alebo sa zapletie do kriminálnych aktivít. Dieťa a jeho okolie touto poruchou často veľmi trpia.

          V súčasnej dobe už však existujú liečebné možnosti, ktoré im môžu pomôcť. Je na rodičoch, prípadne učiteľoch, aby včas umožnili dieťaťu konzultáciu u detského psychiatra, a aby bola v prípade potreby nasadená primeraná liečba.

          Možnosti liečby ADHD

          Liečba ADHD patrí jednoznačne do rúk detského psychiatra a psychológa. Je vhodné vypočuť si názor najmenej dvoch nezávislých odborníkov. Existuje niekoľko druhov liečby:

          A. Farmakologická liečba

          ktorej cieľom nie je dieťa „utlmiť“, ale naopak ovplyvniť činnosť mozgu tak, aby sa zbavilo vnútorného nepokoja a mohlo sa lepšie sústrediť. Mnoho rodičov má práve pri tomto druhu liečby najväčšie obavy - z vedľajších účinkov liekov, a to najmä pri ich dlhodobom užívaní.

          Viac o farmakologickej liečbe sa dozviete v ďalšom článku k téme ADHD.

          Foto: isifa

          B. Psychoterapeutická liečba

          pozostáva z pohovorov psychoterapeuta (psychiatra alebo psychológa) s dieťaťom aj s rodinou. Pri stretnutiach sa používajú rôzne prístupy, vrátane kreslenia, relaxačných cvičení, hier a pod.

          Cieľom je zlepšiť vzájomnú spoluprácu pri zvládaní príznakov ADHD, posilňovať sebavedomie dieťaťa a učiť vytvárať pozitívnu komunikáciu s okolím. Psychológ alebo špeciálny pedagóg môže tiež pomôcť s liečbou a špecifickým nácvikom pri poruchách učenia (dysgrafia, dyslexia a pod.) alebo poruchách správania sa.

          C. Režimová liečba

          spočíva v systémovej zmene režimu v rodine a v škole tak, aby viac vyhovoval potrebám dieťaťa s ADHD. Psychoterapeut pomáha lepšie zorganizovať čas, rozdeliť a utriediť domáce i školské práce. Spoločne s rodičmi sa snaží dieťa motivovať a odmeňovať.

          Na úprave režimu by mala spolupracovať celá rodina, ale aj škola.

          D. Alternatívne spôsoby liečby

          po ktorých siaha čoraz viac rodičov, no ktorých účinnosť doposiaľ nebola plne preukázaná patria:

          • diéty s vylúčením niektorých zložiek potravy (nepokoj dieťaťa môže vyvolávať aj neliečená (neodhalená) alergia)
          • doplnky výživy
          • vitaminoterapia
          • biofeedback

           

          Zdroje:

          MUDr. František Bröhmer, Klinika detskej psychiatrie, DFNsP a LF UK Bratislava: Čo je to ADHD, Bratislava 2010

          MUDr. Ján Šuba, pedopsychiater, OZ Duševné zdravie detí Bratislava: Dopad ADHD, Bratislava 2010

          Súvisiace články

           

           

           

          EEG Biofeedback terapia prebieha prostredníctvom snímania EEG vĺn vyžarovaných z mozgu. Snímajú sa prostredníctvom troch elektród umiestnených na hlave - ako keď lekár počúva srdce pomocou stetoskopu. Mozgové vlny sú prenášané klientovi do hry, ktorú vidí pred sebou na monitore. Klient ju hrá bez akýchkoľvek nástrojov len svojou mysľou - mozgom. Ak jeho mozog pracuje na správne, dostane odmenu v podobe zvukového signálu a počtu bodov.

          V priebehu terapie nervová sústava postupne vyzrieva. V súvislosti s tým ustupuje impulzívnosť a roztržitosť, nepokoj či agresivita.

          Deti sa upokoja, zlepší sa ich sebaovládanie, posilní sa vôľa. Pozitívnou zmenou je obvykle aj zlepšenie kvality spánku, schopnosti učiť sa a pamätať si rôzne informácie. Zlepšenie schopnosti a výkonnosti následne zvýšia dieťaťu jeho sebadôveru a sebaúctu, ktoré bývajú pri rôznych dysfunkciách pochopiteľne znížené. 

          U detí sa zvýši aj odolnosť proti stresu, zlepšia sa medziľudské vzťahy. Dokonca sa preukázalo, že u detí, ktoré trpeli poruchou pozornosti, sa po neurofeedback terapii významne zvýšilo IQ (o 5 - 20 bodov). Zo začiatku sú tieto zmeny krátkodobé. Po poctivom absolvovaní všetkých tréningov sa stávajú trvalými.

           

           

           

           

          Základné príznaky ADHD

          Na spoľahlivé stanovenie diagnózy je potrebné pozorné sledovanie dieťaťa a jeho vývinu. U hyperkinetického syndrómu ide o pomerne ťažko diagnostikovateľnú poruchu, aj keď existujú jasné príznaky poruchy. Ide hlavne o poruchy sústredenia:

          • neschopnosť sústrediť sa na podrobnosti;
          • ťažkosti so zachovaním pozornosti pri plnení úloh alebo pri hre, pri rozhovore sa zdá, akoby dieťa nepočúvalo, dieťa nepostupuje podľa pokynov, má ťažkosti s rozvrhnutím úloh a činností, vyhýba sa úlohám, ktoré vyžadujú neprerušovanú duševnú prácu, často stráca veci, ktoré potrebuje, ľahko sa pri práci rozptýli, v každodennej činnosti je zábudlivé.
          • Ďalším príznakom je hyperaktivita. Dieťa sa často s niečím pohráva, je neposedné, zdvihne sa zo svojho miesta v situácii, v ktorej by malo sedieť, začne pobehovať bez ohľadu na situáciu, nedokáže sa potichu hrať, má zvýšený rečový prejav a je neustále v pohybe.
          • Prejavom ADHD je aj impulzivita - dieťa vyhŕkne odpoveď pred dokončením otázky, nedokáže čakať, kým príde na rad, často prerušuje a vyrušuje ostatných.

          ADHD ovplyvňuje správanie dieťaťa odkedy sa ráno zobudí, počas celého dňa, v škole, pri popoludňajších aktivitách aj večer doma. Dieťa aj jeho rodina má problémy aj s jeho večerným zaspávaním a spánkom.

           

          Ako rozpoznať ADHD?

          Jednotlivé symptómy hyperkinetického syndrómu môžeme pozorovať už v dojčenskom veku. Charakteristická je zvýšená aktivita, nepravidelný rytmus spania a bdenia alebo málo spánku a veľa kriku a málo rozprávania. Aj dotyková citlivosť a očný kontakt sa prejavujú inak ako u zdravých detí. Aktivita je zvýšená. Diagnózu ale nie je možné stanoviť pred tretím rokom života dieťaťa. Aj neskôr je ťažké jednoznačne stanoviť, či ide o poruchu ADHD.

          V predškolskom veku, medzi tretím a šiestym rokom, sú viditeľnými symptómami známky motorického nepokoja. Hlavne v hravých situáciách má dieťa problém pokojne a vytrvalo vydržať. Aj výbuchy zlosti a nedodržiavanie hraníc patria k faktorom, ktoré vedia urobiť zo všedného dňa v škôlke problematický. Oneskorenia môžeme nájsť prakticky vo všetkých oblastiach detského vývinu: v plánovaní a riadení činností, v hrubej a jemnej motorike, čo je viditeľné hlavne pri kreslení. Riziko úrazu je v porovnaní s inými deťmi niekoľkonásobne vyššie. U dieťaťa s ADHD v spojení s hyperaktivitou do veku približne troch rokov je nevyhnutná neustála kontrola a dozor dospelého, aby sme predišli nepríjemným úrazom.

          V školskom veku začínajú „skutočné“ problémy. Požiadavky na dieťa sa stupňujú, dieťa má problémy sedieť potichu, koncentrovať sa, počúvať aj dokončiť začaté úlohy. Výsledkom sú slabé výkony, problémy s čítaním, písaním aj počítaním. Hyperaktívne deti majú v tomto období veľké problémy, lebo stanovený rozvrh hodín od nich očakáva prispôsobivé správanie. Chodenie po triede počas vyučovania alebo neustále rečnenie so susedom začnú učitelia i ostatné deti skôr či neskôr považovať za nepríjemné. Dochádza aj k mnohým konfliktom s ostatnými deťmi, emocionálna nestabilita a explodujúce, impulzívne správanie sťažujú sociálne kontakty. Nezriedka takéto deti menia školu dva - až trikrát už počas prvých rokov školskej dochádzky. Nediagnostikovaný ADHD školák často vôbec nie je schopný zúčastniť sa vyučovania dlhší čas. Každý šum aj pohyb v triede na neho pôsobí odpútavajúco. Domáce úlohy mu trvajú veľmi dlho a deti „ulietavajú“ do svojho sveta fantázie. Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. Získavajú presvedčenie, že nikdy nevedia nič poriadne urobiť, sú neustále kritizované a korigované. K tomu sa pridávajú v mnohých prípadoch aj školské neúspechy, lebo chýbajúca pozornosť často vedie k zlým výsledkom.

          Mládež s ADHD sa často pokúša uhnúť z cesty týmto negatívnym pocitom tým, že sa stráni rizikových situácií, a preto niekedy vypadne zo spoločenských vzťahov. Často sa u mládeže rozvíja úzkosť alebo depresia a býva viac náchylná na zneužívanie alkoholu a drog. V mnohých prípadoch sa potom dostáva vďaka svojej ľahkej ovplyvniteľnosti do tzv. „zlých kruhov“. Dnes je už známe, že časť detí z ADHD syndrómu nevyrastie. Mládež aj dospelí trpia aj svojou „inakosťou“ a potrebujú podporu.

           

          Deti a mládež postihnuté ADHD sú však aj veľmi senzibilné a majú aj svoje silné stránky.

          Často bývajú veľmi kreatívne a plné fantázie, vycítia náladu a jej zmeny a oplývajú nesmiernou ochotou pomôcť. Majú obrovský zmysel pre spravodlivosť. Vedia sa pripútať k nejakej téme, vhĺbiť sa do nej a získať obdivuhodné výsledky a poznatky.

          ________________________________________________________________________________________________________________

          Informácie pre rodičov

           

           

           

          Vypracovala podľa prof. Matějčeka : Mgr. Miriam Sonlajtnerová, psychológ

          Vážení rodičia, psychologické vyšetrenie Vášho dieťaťa potvrdilo, že jeho ťažkosti spojené s nesústredenosťou, kolísaním koncentrácie pozornosti a určité prejavy hyperaktivity, alebo hypoaktivity sú dôsledkom špecifickej vývojovej poruchy – syndrómu poruchy pozornosti ADD, ADHD ( kedysi označovanej ako ľahká mozgová dysfunkcia )

          Príčina je v istej nezrelosti centrálnej nervovej sústavy a uplatňujú sa aj genetické faktory.

          Prejavy nesústredenosti a nekľudu sú u týchto detí mimovoľné a nedokážu ich väčšinou ovplyvniť a ovládnuť. Stáva sa, že nevydržia ani dlhšie v kľude sedieť na jednom mieste, nedokážu dokončiť začatú činnosť. Ľahko sa nechajú vyrušiť vonkajšími podnetmi , počas činnosti zabudnú na cieľ, reagujú chaoticky, „ nedopočujú “ pokyn do konca, takže splnia len  jeho časť. Často žijú „ okamihom “, nedokážu odolať okamžitému nápadu, ťažšie odhadujú svoje možnosti, reálne city, čas.Jedným z častých príznakov je nerovnomerný vývoj duševných funkcií. V niektorýchzložkách sú primerane vyspelé ( niekedy nadpriemerné ), v iných výrazne zaostávajú.Obvykle majú dobrý postreh, praktický úsudok, znalosti – na druhej strane sú ťažkopádne vo vyjadrovaní, nedokážu sa pohotovo orientovať v priestore ( na ploche ), nevedia pochopiť časové vzťahy, orientáciu vpravo – vľavo a pod. Častým príznakom je zvýšená pohyblivosť a nekľud – alebo naopak pomalosť a ťažkopádnosť, často telesná neobratnosť. Najväčšie ťažkosti majú v činnostiach vyžadujúcich jemnomotorickú zručnosť a súhrn pohybov – pri písaní, kreslení, skladaní. Je pochopiteľné, že dieťa, ktoré trpí takýmito nápaditosťami sa ťažšie zaraďuje do kolektívu a často býva „nevítaným “ spoločníkom.

          Najťažším obdobím je obdobie školskej dochádzky. Aj keď sa dieťa väčšinou javí ako mentálne zdatné a bystré, jeho školské výkony tomu nezodpovedajú a sú nevyrovnané.V škole je často rušivé, dostáva zlé známky a poznámky. Učitelia aj rodičia sa naňho často hnevajú, zaháňajú ho do obrany – čo sa môže prejaviť vzdorovitým správaním, alebo apatiou a unikaním do fantázií. Často sa vyostrujú vzťahy medzi rodinou a školou, zhoršujú sa vzťahy v rodine.

          Napriek tomu, pomoc takémuto dieťaťu nie je nedosiahnuteľná. Ak chceme dieťaťu s ADD / ADHD účinne pomôcť, musíme sa snažiť upraviť mu životné podmienky tak, aby sa mohlo správať, pracovať a žiť čo „ najnormálnejšie “. Tresty, výčitky, posmešky, vynútené sľuby nepomôžu, pretože náprava nie je len vecou dobrej vôle, ale hlavne taktického výchovného prístupu. Nezabúdajme, že dieťa za „ poškodenú funkciu svojho mozgového tkaniva “ NEMÔŽE !

          Niekoľko rád, ktoré sú osožné v prístupe a výchovnom vedení detí s ADD/ ADHD:

          1. Trpezlivosť, kľud a optimistický pohľad do budúcnosti !

          Je v povahe poruchy, že s postupujúcou zrelosťou nervového systému obtiaže ubúdajú a pri správnom liečení a výchovnom vedení nie sú v neskoršom veku badateľné.

          2. Nešetriť povzbudením, pochvalou, ocenením !

          A to nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za dobrú snahu, nečakáme až sa dieťaťu niečo podarí ( to by sme sa možno ani nedočkali ). Dôsledne však odmeňujeme pochvalou a uznaním, kedykoľvek dieťa prejavilo snahu úlohu vyriešiť, záujem niečo nové sa dozvedieť, chuť spolupracovať a pod. Zlaté výchovné pravidlo znie : Zariadiť veci tak, aby ich dieťa urobilo dobre – a my sme ich mohli za to pochváliť. Nepripustiť však, aby urobilo niečo zle a my sme ich museli za to potrestať.

          3. Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne !

          Na tom, čo si osvojilo, uľpieva totiž veľmi húževnato a ťažko sa preorientováva na nový pracovný postup alebo nový smer myslenia.

          4. S dieťaťom pokiaľ je to možné spolupracujeme !

          Snažíme sa predísť nevhodnému správaniu a chybám v jeho práci. Napr. pri písaní domácich úloh si k nemu v kľude prisadneme, aby v nás cítilo oporu, vedieme ho k tomu, aby si pri písaní nahlas diktovalo, aby dopredu odôvodňovalo aké „ i – y “ napíše, predviedlo postup ako riešiť matematický príklad a pod. Pokiaľ možno vylúčime všetky rušivé podnety. Pracovný kútik upravíme tak, aby sa dieťa pozeralo na stenu a nie do okna lebo na hračky, knihy a iné zaujímavé veci v izbe. Z tohto dôvodu taktiež nie je dobré, aby sa dieťa učilo v kuchyni, ktorá je zvláštnym pracoviskom a dodáva veľa podnetov. Pri práci dieťa taktne povzbudzujeme , alebo mu dáme aj ruku na rameno, aby si bolo plne vedomé nášho záujmu a opory, ktorú v nás má.

          5. Málo a často !

          Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Spravidla stačí, keď jednu úlohu nerobí dlhšie ako 10 min. – potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť, oddýchnuť si a k úlohe sa vrátiť alebo urobiť pre osvieženie nejakú inú. Odpočinok doprajeme dieťaťu vždy, keď u neho pozorujeme únavu.

          6. Využiť záujem!

          Záujem podnecuje a udržuje pozornosť. Je to často jediná okolnosť, kedy dieťa vydrží dlhšiu dobu sústredene pracovať. Platí teda u neho vo zvýšenej miere zásada, že ak máme dieťa niečomu naučiť, je treba dopredu vzbudiť jeho záujem. Nútenie a tresty nemajú význam, ale naopak pozornosť dieťaťa k úlohe sa obvykle silne zníži.

          7. Veľa pohybu !

          Nútiť dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť, to len zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť a znižuje výkonnosť. Pohyb, voľná hra, radostná aktivita znamená odpočinok nervového systému.

          8. Zabrániť pocitom menejcennosti !

          Tie sa totiž objavujú všade tam, kde si dieťa uvedomuje, že napriek svojej snahe nemôže dokázať to, čo dokážu iné deti. Je teda potrebné dieťa taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu ( napr. v súťažiach ), snažíme sa pre ne nájsť uplatnenie alebo vyniknutie v niektorých činnostiach , ktoré sú v detskom kolektíve vysoko hodnotené. Napr. ak nie je dieťa obratné, je možné cvičiť jeho silu, naučiť ho plávať, jazdiť na bicykli, hrať šach a pod.

          9. V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť ovzdušie spolupráce .

          Dieťa má poznať, že všetci ho majú radi a že sú ochotní mu pomáhať – a nie len kontrolovať a kritizovať. Musí sa vo svojej rodine cítiť tak spokojné, prežívať toľko radosti, ako každé iné dieťa. Musí mať taktiež vedomie, že sa s ním v rodine počíta ako s jej platným členom. Preto taktiež využívame každú príležitosť, kedy dieťa môže s niečím pomáhať, niečo dobré pre druhého urobiť. Tieto deti sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rozmanité práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť ak pochválime ich snahu. Takéto pracovné „úspechy “ môžu byť dobrou protiváhou školským neúspechom a naviac určujú veľmi často smer záujmov dieťaťa a jeho budúceho povolania.

          10. Spolupráca rodiny a školy.

          Musíme si uvedomiť, že učiteľ má mnoho dôvodov, aby nebol so správaním sa dieťaťa spokojný . Je preto treba, aby bol čo najlepšie informovaný o príčinách obtiaží a aby rodičia s ním boli stále v kontakte. Niekedy je nutné, aby sa čelilo zvláštnej zábudlivosti takého žiaka zavedením zošitu, do ktorého učiteľ denne zaznamenáva úlohy a uloženú látku, aby ich rodičia s dieťaťom v kľude prebrali. Vo väčšine prípadov predpisuje lekár ( neurológ ) dieťaťu lieky. Znamenajú pomoc v tom, že vyrovnávajú nepravidelné nervové činnosti, takže sa dieťa obvykle skľudní a lepšie sa sústredí i ovláda. Každé takéto zlepšenie treba využiť, upevniť dobré návyky, navodiť pracovný záujem, posilniť dobré tendencie v správaní. Na záver ešte pripomíname, že dodržovaním týchto výchovných pokynov neberiete na seba „ večný úväzok “, aj keď výchova dieťaťa s ľahkou mozgovou dysfunkciou nie je ľahká a krátkodobá úloha, predsa len vo väčšine prípadov sa podarí. Niekedy je potrebné dosť dôkladne prebudovať a preorganizovať chod domácnosti, aby sme skutočne mali na dieťa čas a aby bolo vychovávané v dobrej pohode. Je treba veľa trpezlivosti a vytrvalosti – ale stojí to za to !

          Veď výsledkom bude vývoj dieťaťa v zdravého a užitočného človeka.