• List rodičom

        •                                                         LIST RODIČOM
                             
             V záujme čo najzdravšieho vývinu Vášho dieťaťa čo  najefektívnejšieho rozvoja jeho schopností, zručností a vedomostí, by som Vám chcela poskytnúť nasledujúce informácie.            Považujem to za dôležité, pretože neinformovanosť je často príčinou toho, že sa z malého a včas nepodchyteného problému stáva problém veľký.  Hovorím o poruchách učenia a správania.
          Tieto dve veci spolu často úzko súvisia, hoci na začiatku môže ísť len o poruchy učenia.

          Existujú tri nesprávne  postoje dospelých k tomuto problému. Všetky 3 deťom škodia:
          1. bagatelizovanie poruchy  a jej prejavov
          2. spozorovanie problému a neodborne vedená náprava – preťažovanie dieťaťa neefektívnymi postupmi ktoré u neho skôr vyvolajú nechuť ku škole
          3. spozorovanie problému, ľutovanie dieťaťa a z toho vyplývajúci príliš tolerantný spôsob, ospravedlňovanie dieťaťa, neadekvátne úľavy na nesprávnom mieste Žiaľ, hlavne pri bagatelizovaní porúch /1/ alebo pri prílišnej benevolencii/2/ ide niekedy o neochotu dospelých niečo zmeniť, robiť prácu navyše.

                                                        A tieto deti vyžadujú práve to.
           
          Treba však povedať, že práca s nimi, ktorá hlavne zo začiatku vyžaduje viac času a trpezlivosti ako rodičov tak aj pedagógov, má nenahraditeľný vplyv a je rozhodujúcim faktorom ich ďalšieho napredovania.
          Poruchy učenia tu boli vždy. V minulosti sa tieto veci neriešili. Boli žiaci zlí a dobrí. Nebolo zriedkavosťou,že žiaci s horším prospechom boli častejšie označovaní za „zlých“ všeobecne. Prípadne podľa týchto očakávaní dospelých sa takými aj stali alebo si školu „odtrpeli“ inak.

          Charakteristika: Špecifické  poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o  skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom, matematikou, prípadne o nedostatok organizačných alebo jazykových schopností. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Tieto ťažkosti majú individuálny charakter a vznikajú na základe dysfunkcií /poruchy funkcií/ centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych /poznávacích/ centier mozgu. Dôsledky týchto porúch - depresie, frustrácia či traumatizácia detí - zapríčinené školskými neúspechmi, sú však závažnejším problémom než samotné poruchy. Negatívne ovplyvňujú a narúšajú osobnostný, sociálny, vzdelávací a profesijný vývin týchto detí. Neliečené deti s poruchou pozornosti (ADD) sú náchylnejšie na antisociálne a kriminálne správanie než bežná populácia. Majú silný sklon ku vzniku závislostí.

          Podchytením porúch učenia sa svet nezmení, ale poznávanie sveta pre Vaše dieťa sa tak nemusí stať bolestivou skúsenosťou a škola nenávideným miestom.

          Prejavy jednotlivých porúch:
          Na problémy Vás zvyčajne upozorní učiteľ. Učiteľ vo svojej praxi už rozpozná bežné chyby detí v príslušnom ročníku od špecifických chýb.  Preto je dôležité postrehnúť nielen to, že dieťa robí chyby, ale aj akého typu sú to chyby. Podotýkam – ak sa tieto chyby vyskytujú sporadicky, resp. pribl. rovnako často ako u spolužiakov, nemusí ísť o poruchu učenia.
          Ak má Vaše dieťa čo i len jeden z týchto príznakov, je dobré sa poradiť s odborníkom.
          V písaní ide hlavne o časté:
                    -zrkadlové tvary písmen
                    -zamieňanie písmen b p d
                    -rýchla unaviteľnosť pri písaní
                    -prehadzovanie písmen
                    -vynechávanie písmen či celých častí slov
                    -nevie si opraviť chybu ani po upozornení
                    -neschopnosť aplikovať naučené gramatické pravidlo do písania
                    -zdĺhavé písanie s množstvom chýb
                    -rýchle písanie s množstvom chýb
                    -nedodržiavanie diakritických a interpunkčných znamienok –čiarky, bodky, dĺždne
                    - nedodržovanie hraníc slov – spájanie slov, nesprávne rozdelenie slov na konci riadku
                    -nerozlišovanie sykaviek /c s z dz  č š ž dž/
                    -nerozlišovanie slabík di ti ni li dy ty ny ly
                    -nepamätá si diktované slová
                    -nechuť k písaniu poznámok, diktátov /namáhavé, vie, že zlyhá/
                    -robí chyby aj v odpise textu
          V čítaní :
          -osvojenie názvu jednotlivých písmen trvá dlhšie než u spolužiakov
          -zamieňa si tvarovo podobné písmená
          -zamieňanie zvukovo podobných hlások
          -domýšľanie tvarovo podobných slov /namiesto obchod - obchodík/
          -domýšľanie významovo podobných slov /namiesto stôl – stolička/
          -pomalé tempo čítania
          -monotónne čítanie, nedodržiavanie interpunkcie
          -veku neprimeraná technika čítania
          - tzv. dvojité čítanie – dieťa si prečíta najprv celé slovo potichu až potom nahlas
          - nedokáže zreprodukovať o čom čítal
          - nechuť k čítaniu
          POZOR: Ak dieťa dosahuje o dva stupne horšie výsledky v slovenskom jazyku než v matematike, môže to byť orientačným predpokladom dyslexie – poruchy čítania.
          Keďže čítanie s porozumením je základ vzdelávania vo všetkých nasledujúcich ročníkoch vo všetkých ostatných predmetoch, neporozumenie čítanému textu výrazne zasahuje do úspešnosti v ostatných predmetoch. Tempo čítania zas ovplyvňuje úspešnosť pri vypracovávaní pís. prác, diktátov a pod.Ak sa objavia problémy v matematike , môže to, hlavne pri riešení slovných úloh, súvisieť s čítaním. Niektoré druhy problémov však môžu znamenať dyskalkúliu – je to vývinová porucha učenia, pri ktorej má dieťa problém s chápaním matematických pojmov a štruktúr.

          Ak sa vyššie spomenuté problémy vyskytujú často /buď len jedna z nich alebo v rôznych kombináciách/, je potrebná náprava formou špeciálnych cvičení. Je dobré vedieť, že niektoré poruchy učenia sa stanú evidentnejšími až pri prechode na druhý stupeň – v 5. ročníku. Ani vtedy ešte nie je neskoro. Hlavne pri nadaných žiakoch sa príznaky porúch učenia prejavia až tu, pri zvýšených nárokoch na žiaka a rôznorodosti pedagógov,  pretože dovtedy svoj problém dokázali nejako kompenzovať.
          Ak má Vaše dieťa akýkoľvek problém, s ktorým si neviete dať rady a radi by ste, v škole je k dispozícii špeciálny pedagóg  a školský psychológ, ktorí Vám ochotne poradia.

          Spracovala: Mgr. Katarína Borguľová, špec. ped.