Základná škola, Nábrežie mládeže 5, Nitra

Predmetová komisia CUDZIE JAZYKY

 

ANGLICKÝ JAZYK ODBORNE

 

METÓDOU CLIL

(Content Language Integrated Learning)

(Obsahovo integrované vyučovanie cudzieho jazyka)

 

V tomto školskom roku pokračujeme

vo vyučovaní metódou CLIL nasledovne:

 

vo vybraných triedach 3. a 4. ročníka

v predmetoch  VLASTIVEDA, PRÍRODOVEDA

(p.uč. Peter Humay)

 

vo vybraných triedach 5. až 9. ročníka

v predmetoch GEOGRAFIA a DEJEPIS

(p.uč. D.Svoreňová a p.uč. L.Šišmíčová)

 

VYUČOVANIE JE ZABEZPEČENÉ KVALIFIKOVANÝMI UČITEĽMI ANGLICKÉHO JAZYKA A ZÁROVEŇ DANÉHO PREDMETU

 

Jednou z prioritných požiadaviek pri uplatnení sa mladého človeka v dnešnej spoločnosti je znalosť cudzích jazykov (prioritne anglického jazyka), čo sa ukázalo najmä po vstupe Slovenska do Európskej únie. Medzi základné požiadavky dnešnej doby patrí cudzojazyčná gramotnosť, čo znamená ovládať minimálne dva cudzie jazyky (v podmienkach našej školy sa k anglickému jazyku pridáva jazyk ruský alebo nemecký podľa záujmu žiakov a rodičov) na primeranej komunikačnej úrovni. Cudzím jazykom sa venuje v súčasnosti čoraz viac pozornosti, pretože ich aktívne ovládanie prispieva k formovaniu osobnosti európskeho občana, zároveň podporuje mobilitu v európskom vzdelávacom priestore a na trhu práce, zvyšuje konkurencieschopnosť a vytvára tiež efektívne podmienky pre celoživotné vzdelávanie. Hranica prvého oboznamovania sa s cudzím jazykom sa posúva už do materských škôl, samozrejmosťou je výučba cudzích jazykov od prvého ročníka základnej školy.

 

Výsledky experimentálneho overovania vyučovania cudzieho jazyka od prvého ročníka poukázali na nasledovné výhody:

• prirodzená výslovnosť (výskumy ukazujú, že deti, ktoré sa učia cudzí jazyk v ranom veku, majú prirodzenú výslovnosť a intonáciu)
• intelektový vývin a mentálny rozvoj (bilingválnosť má pozitívny vplyv na intelektový vývin a obohacuje mentálny rozvoj dieťaťa)
• pružnejšie myslenie (deti uvažujú pružnejšie, sú citlivejšie voči jazykovým prejavom a majú lepšiu schopnosť počúvať a vďaka znalosti druhého jazyka lepšie rozumejú materinskému jazyku)
• deti sa neboja rozprávať iným jazykom (majú tendenciu naučiť sa rozprávať iným jazykom rýchlejšie a prirodzenejšie ako dospelí)
• lepšie verbálne schopnosti (výskumy ukazujú, že deti, ktoré sa učia cudzí jazyk, majú lepšie verbálne /komunikačné schopnosti ako deti, ktoré sa cudzí jazyk neučia)
• jazyková výhoda (dieťa je výrazne v predstihu, čo sa týka jazykových požiadaviek na strednej škole)
• spoznávanie iných kultúr (učenie sa cudziemu jazyku umožňuje deťom lepšie spoznávať iné národy a kultúry, učia sa rešpektovať kultúrne a fyzické odlišnosti a podobnosti)

 

Zo základnej funkcie jazyka - jazyk ako nástroj myslenia a dorozumenia - vyplýva potreba zavedenia nových foriem vyučovania cudzieho jazyka. Dnes sa dostáva do popredia metóda CLIL.

 

CHARAKTERISTIKA METÓDY CLIL

 

CLIL (Content Language Integrated Learning) je všeobecne uznávaná skratka súhrnne označujúca množstvo rozdielnych metodických postupov, ktorých spoločným prvkom je špecifické postavenie cudzieho jazyka vo výučbe iných predmetov a vzdelávacích obsahov.

 

Pojem CLIL tak pokrýva všetky formy vzdelávania akademických, umelecko-výchovných a technických predmetov prostredníctvom vyučovania jazyka, ktorý nie je pre väčšinu žiakov materinským, tzn. že sa integruje vyučovanie obsahu predmetu (napr. matematiky, vlastivedy, prírodovedy, geografie, dejepisu a podobne) s vyučovaním cudzieho (pracovného) jazyka. Dôležitým princípom je to, že časť vyučovacieho času musí byť venovaná priamej výučbe cudzieho jazyka (napr. rozvoj počúvania s porozumením, riešenie gramatických otázok alebo cvičenia na slovotvorbu).

 

Špecifickosť postavenia cudzieho jazyka v tejto metodike spočíva v tom, že cudzí jazyk tu nie je len cieľom vzdelávania, ale aj prostriedkom, pomocou ktorého sa vzdelanie získava. Inými slovami, učiteľ zároveň učí predmet aj cudzí jazyk, a ten sa stáva médiom vyučovania, t.j. pracovným jazykom.

 

Termín CLIL sa začal používať až v 90. rokoch 20. storočia, ale integrované vyučovanie jazyka a predmetu (ako metodika bilingválneho vzdelávania) sa v európskych krajinách realizovalo už omnoho skôr. Každá krajina mala a má v tejto oblasti svoje špecifiká a vlastné označenie, napr. jazyk „naprieč“ kurikulom (Language Across Curriculum) alebo „kroskurikulárne“ jazykové vzdelávanie (Cross-Curricular Language Learning), Content-Based Learning, duálne vyučovanie a pod.

 

V POROVNANÍ S OSTATNÝMI PRÍSTUPMI A METÓDAMI

CLIL MIMORIADNE EFEKTÍVNE USPOKOJUJE

NASLEDUJÚCE POTREBY ŽIAKOV/ŠTUDENTOV:

• žiaci sa učia cudzí jazyk v prirodzených podmienkach - žiaci skutočne komunikujú, nepoužívajú jazyk v umelo navodených situáciách,
• žiaci sa nesústreďujú v prvom rade na jazyk samotný, ale na obsah, o ktorom chcú komunikovať. Ak budeme cudzí jazyk používať naozaj na to, na čo je určený – na komunikáciu, jazyk sa stane pomocníkom a strach sa významne oslabí, - cudzí jazyk sa (podobne ako materinský jazyk) stáva neoddeliteľnou súčasťou procesu učenia,
• správne organizovaná a uplatňovaná metodika CLIL je zvyčajne pre žiakov veľmi motivujúca, nakoľko sa pridržiava pragmatického hesla „uč sa len to, čo potrebuješ pre život“ gramatické štruktúry sú druhoradé,
• CLIL šetrí čas – napr. pri vyučovaní tém, ktoré sa žiaci doteraz učili na dvoch predmetoch paralelne. Pomenovania častí ľudského tela deti ovládajú už pred začiatkom školskej dochádzky. Ich funkcie a vzťahy medzi nimi sa však môžu učiť na prírodopise priamo prostredníctvom cudzieho jazyka, a tak si žiaci za polovičný čas zafixujú biologické poznatky a zároveň si obohatia slovnú zásobu a komunikačné zručnosti v cudzom jazyku,
• správne uplatňovaný CLIL umožňuje zapojenie rôznych štýlov učenia (nielen verbálneho).