8.B CHEM_16. 3. (pondelok)
Cieľ hodiny: Zopakovať OXIDY V STAVEBNÍCTVE a názvoslovie oxidov
Oxid vápenatý CaO vzniká „pálením vápna“ – teda tepelným rozkladom vápenca vo vápenke: CaCO3 → CaO + CO2. Vápenka je vysoká pec , zhora sa plní vápencom a koksom. Koks horí, uvoľňuje sa teplo a vápenec sa rozkladá. Zdola sa odoberá pálené vápno. Vzniká ešte oxid uhličitý, ktorý sa zvyčajne tiež využíva. Ak pálené vápno rozpúšťame vo vode, vzniká hasené vápno (hydroxid vápenatý). Túto reakciu nazývame hasenie vápna: CaO + H2O → Ca(OH)2. Keď malta tuhne, prebieha táto reakcia: Ca(OH)2 + CO2 → CaCO3 + H2O Vápno sa používa: v stavebníctve (malta, omietky, cement...), pri výrobe skla, pri výrobe cukru, na bielenie stien bytov a hospodárskych budov, kmeňov stromov (dezinfekcia...) Oxid kremičitý SiO2, tvorí väčšinu piesku, vyskytuje sa aj ako minerál kremeň, ktorý tvorí rôzne odrody: krištáľ (bezfarebný), ametyst (fialový), citrín (žltý), ruženín (ružový), rôzne druhy opálov, achát...používa sa: v stavebníctve (malta, betón...), na výrobu skla...
8.B CHEM_20. 3. (piatok)
Cieľ hodiny: Opakovanie OXIDOV V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ a názvoslovie oxidov
Oxidy síry - sú to oxid siričitý a oxid sírový,
oxid siričitý je bezfarebný, jedovatý, zapáchajúci plyn, dráždi dýchacie cesty, vzniká pri spaľovaní uhlia (napr. v tepelných elektrárňach), sú príčinou vzniku kyslých dažďov, londýnskeho smogu, ničí mikroorganizmy (plesne, baktérie), preto sa používa na dezinfekciu sudov, na farbenie a konzervovanie potravín (výroba sušeného ovocia: hrozienka, sušené banány, ananás...), oxid sírový vzniká z oxidu siričitého a kyslíka
Oxidy dusíka NOx, sú jedovaté, dráždia oči aj dýchacie cesty, vznikajú hlavne pri spaľovaní pohonných látok v autách, autobusoch...vznikajú tiež pri rozklade dusíkatých látok baktériami (rastlín...), v životnom prostredí sa najviac nachádzajú oxid dusnatý (bezfarebný) a oxid dusičitý (červenohnedý), po oxidoch síry sú ďalšou príčinou vzniku kyslých dažďov.
Domáca úloha na 23. 3. (pondelok):
Zopakovať všetko po oxidy v životnom prostredí + názvoslovie oxidov a halogenidov!!!
8.B CHEM_23. 3. (pondelok)
Cieľ hodiny: Opakovanie OXIDOV V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ (Oxidy uhlíka CO2 a skleníkový efekt a CO) a názvoslovie oxidov a halogenidov
Oxidy uhlíka - sú to oxid uhoľnatý CO a oxid uhličitý CO2, oxid uhoľnatý vzniká pri horení látok s nedostatočným množstvom kyslíka (nedokonalé spaľovanie): pri tlení, vo výfukových plynoch... Je to prudko jedovatý plyn bez farby a zápachu. Viaže sa na červené krvné farbivo hemoglobín a zabraňuje roznášaniu kyslíka v tele človeka. Otravy sú často smrteľné alebo zanechávajú trvalé následky. Oxid uhličitý vzniká pri horení látok s dostatočným množstvom kyslíka (dokonalé spaľovanie), pri každom horení, dýchaní... Je to bezfarebný plyn, ťažší ako vzduch, pri veľkej koncentrácii je pre človeka nedýchateľný. Spôsobuje vznik skleníkového efektu. Používa sa na sýtenie minerálnych vôd (bublinkové nápoje), na plnenie hasiacich prístrojov (snehový), v tuhom skupenstve na chladenie (suchý ľad).
Domáca úloha na 5.4. (piatok):
Vytvor vzorce oxid hlinitý, oxid manganistý, oxid uhoľnatý, oxid fosforečný, oxid osmičelý, chlorid strieborný, jodid železitý, bromid horečnatý.
8.A CHEM_23. 3. (pondelok)
Cieľ hodiny: Ionizácia kyselín, opakovanie kyselín a názvoslovia oxidov a halogenidov
Ahojte, s vami som skončila "na kyselinách" . Ako poslednú domácu úlohu ste si mali spoznámkovať vlastnosti kyselín z učebnice (HCl, H2SO4, HNO3). Prikladám vám link na Ionizáciu kyselín, ja viem, je to ťažké takto z prezentácie, ale ak bude mať s tým niekto problém, kľudne píšte správu a vysvetlím online (postup si pozri v hlavnej sekcii v oznamoch).
Príloha: Vlastnosti_kyselin.pptx
Domáca úloha na 25. 3. (streda):
Vytvor vzorce oxid hlinitý, oxid manganistý, oxid uhoľnatý, oxid fosforečný, oxid osmičelý, chlorid strieborný, jodid železitý, bromid horečnatý. Zopakuj si kyseliny (celý tematický celok okrem názvoslovia kyselín) a pokús sa urobiť cvičenia v pracovnom zošite z kyselín (okrem názvoslovia).
8.C CHEM_24. 3. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie oxidov, názvoslovie oxidov a halogenidov
Ahojte, my by sme mali byť už ďalej, ale chcela by som aj s vami zopakovať všetky oxidy a ich názvoslovie a názvoslovie halogenidov, mrknite do zošitov a dopíšte si, ak vám tam niečo chýba, nezabudnite na prípravu CO2, máte ju v učebnici pod oxidmi uhlíka :)
Oxidy v stavebníctveOxid vápenatý CaO vzniká „pálením vápna“ – teda tepelným rozkladom vápenca vo vápenke: CaCO3 → CaO + CO2. Vápenka je vysoká pec , zhora sa plní vápencom a koksom. Koks horí, uvoľňuje sa teplo a vápenec sa rozkladá. Zdola sa odoberá pálené vápno. Vzniká ešte oxid uhličitý, ktorý sa zvyčajne tiež využíva. Ak pálené vápno rozpúšťame vo vode, vzniká hasené vápno (hydroxid vápenatý). Túto reakciu nazývame hasenie vápna: CaO + H2O → Ca(OH)2. Keď malta tuhne, prebieha táto reakcia: Ca(OH)2 + CO2 → CaCO3 + H2O Vápno sa používa: v stavebníctve (malta, omietky, cement...), pri výrobe skla, pri výrobe cukru, na bielenie stien bytov a hospodárskych budov, kmeňov stromov (dezinfekcia...) Oxid kremičitý SiO2, tvorí väčšinu piesku, vyskytuje sa aj ako minerál kremeň, ktorý tvorí rôzne odrody: krištáľ (bezfarebný), ametyst (fialový), citrín (žltý), ruženín (ružový), rôzne druhy opálov, achát...používa sa: v stavebníctve (malta, betón...), na výrobu skla...OXIDY V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ
Oxidy síry - sú to oxid siričitý a oxid sírový,
oxid siričitý je bezfarebný, jedovatý, zapáchajúci plyn, dráždi dýchacie cesty, vzniká pri spaľovaní uhlia (napr. v tepelných elektrárňach), sú príčinou vzniku kyslých dažďov, londýnskeho smogu, ničí mikroorganizmy (plesne, baktérie), preto sa používa na dezinfekciu sudov, na farbenie a konzervovanie potravín (výroba sušeného ovocia: hrozienka, sušené banány, ananás...), oxid sírový vzniká z oxidu siričitého a kyslíka
Oxidy dusíka NOx, sú jedovaté, dráždia oči aj dýchacie cesty, vznikajú hlavne pri spaľovaní pohonných látok v autách, autobusoch...vznikajú tiež pri rozklade dusíkatých látok baktériami (rastlín...), v životnom prostredí sa najviac nachádzajú oxid dusnatý (bezfarebný) a oxid dusičitý (červenohnedý), po oxidoch síry sú ďalšou príčinou vzniku kyslých dažďov.
Oxidy uhlíka - sú to oxid uhoľnatý CO a oxid uhličitý CO2, oxid uhoľnatý vzniká pri horení látok s nedostatočným množstvom kyslíka (nedokonalé spaľovanie): pri tlení, vo výfukových plynoch... Je to prudko jedovatý plyn bez farby a zápachu. Viaže sa na červené krvné farbivo hemoglobín a zabraňuje roznášaniu kyslíka v tele človeka. Otravy sú často smrteľné alebo zanechávajú trvalé následky. Oxid uhličitý vzniká pri horení látok s dostatočným množstvom kyslíka (dokonalé spaľovanie), pri každom horení, dýchaní... Je to bezfarebný plyn, ťažší ako vzduch, pri veľkej koncentrácii je pre človeka nedýchateľný. Spôsobuje vznik skleníkového efektu. Používa sa na sýtenie minerálnych vôd (bublinkové nápoje), na plnenie hasiacich prístrojov (snehový), v tuhom skupenstve na chladenie (suchý ľad).
Domáca úloha na 26.3. (štvrtok):
Vytvor vzorce oxid hlinitý, oxid manganistý, oxid uhoľnatý, oxid fosforečný, oxid osmičelý, chlorid strieborný, jodid železitý, bromid horečnatý.
8.A CHEM_25. 3. (streda)
Cieľ hodiny: Ionizácia kyselín, opakovanie kyselín a názvoslovia oxidov a halogenidov
Ahojte, dnes len opakujeme kyseliny, premýšľala som, ako vám priblížiť lepšie disociáciu kyselín.
Disociácia HCl (kyseliny chlorovodíkovej), áno, tej, čo máme aj v žalúdku ;o):
Predstavte si nožničky, pod nimi si teraz predstavíte vodu, tá totiž "prestrihne" kyselinu na polovicu - na jej kladnú časť a jej zápornú časť:
Ďalší príklad ionizácie kyseliny sírovej:
H2SO4 + H2O→ H+ + HSO4 –
H+ sa zase spojí s vodou a vytvorí H3O+ (oxóniový katión), čiže by to vyzeralo asi takto:
H2SO4 + H2O→ H3O+ + HSO4 –
Domáca úloha na 1. 4. (streda):
Na pondelok, ani stredu nemáte žiadnu úlohu, len si precvičujte vzorce oxidov, halogenidov, a tématický celok kyseliny (okrem názvoslovia = vzorcov).
Skúste pozrieť kyseliny aj u 8.B (hodina z pondelka 30. 3.), môže vám pomôcť so súhrnom kyselín.
8.C CHEM_24. 3. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie oxidov, názvoslovie oxidov a halogenidov
Aj dnešná hodina bude pre vás len opakovaním z utorka :)
Pozrite si oxidy v stavebníctve a v životnom prostredí. Všetko máte buď vyššie na mojom webe, alebo v učebnici samozrejme
Domáca úloha na 31.3. (utorok):
Ďalšiu hodinu budeme mať 31. 3. (utorok)!
Nezabudni na úlohu z minulej hodiny, ak si mi ju ešte neposlal na livia.blahova@gmail.com:
Vytvor vzorce oxid hlinitý, oxid manganistý, oxid uhoľnatý, oxid fosforečný, oxid osmičelý, chlorid strieborný, jodid železitý, bromid horečnatý.
Pracuj s pracovným zošitom, posledná téma Oxidy.
8.B CHEM_30. 3. (pondelok)
Cieľ hodiny: Kyseliny
Ahojte, konečne sme sa dostali ku kyselinám.
Indikátor - je látka, ktorá nám ukáže (indikuje), či je roztok kyslý alebo nie. Môže ísť o látku, ktorú priamo nalievam do roztoku (fenolftaleín), alebo o nejaký predmet nasiaknutý touto látkou (univerzálny indikátorový papierik). Dokonca si môžete vyrobiť indikátor doma v kuchyni napr. z výluhu červenej kapusty ;o)
Ak pridáte fenolftaleín (bezfarebný roztok)do roztoku kyseliny, jeho farba sa nezmení. Ak ho pridáte k zásade (hydroxid, alkália), jeho sfarbenie bude fialové.Ak vložíte indikátorový papierik (žlto sfarbený) do kyseliny, sfarbí sa na červeno, ak do zásady, bude modrý.Existuje pH stupnica:Ionizácia kyselín
Prikladám aj disociáciu (ionizáciu) kyselín, kto si trúfa, nech skúsi :) Keď budeme spolu, vysvetlíme si ju.
Kde sa vzali v roztoku kyseliny oxóniové katióny?
Najprv is musíme ujasniť nasledujúcu otázku →:
Ako vzniká kyselina chlorovodíková HCl (aq)?
Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, potrebujeme si ujasniť, ako vzniká chlorovodík HCl (g).
Veľmi jednoducho, z molekúl vodíka H2 a chlóru Cl2.
Vznik chlorovodíka HCl (g):
H2 + Cl2 → 2 HCl (g)
Keďže sa chlorovodík dobre rozpúšťa vo vode na ióny (ionizuje), rozpúšťe sa na H+ (vodíkový katión) a Cl- (chloridový anión). A teda môžeme hovoriť o disociácii HCl:
Disociácia HCl (kyseliny chlorovodíkovej):
Predstavte si nožničky, pod nimi si teraz predstavíte vodu, tá totiž "prestrihne" kyselinu na polovicu - na jej kladnú časť a jej zápornú časť:
Ďalší príklad ionizácie kyseliny sírovej:
H2SO4 + H2O→ H+ + HSO4 –
H+ sa zase spojí s vodou a vytvorí H3O+ (oxóniový katión), čiže by to vyzeralo asi takto:
H2SO4 + H2O→ H3O+ + HSO4 –
Prikladám aj prezentácie (nie sú povinné), ale mohli by ste sa z nej dozvedieť možno lepšie nejaké súvislosti.
Domáca úloha na 6.4. (pondelok):
Zopakujte si prosím všetko z dnešnej hodiny, pomôžte si aj učebnicou, nájdete v nej všetko, nezabudnite na pracovný zošit.
8.C CHEM_31. 3. (utorok)
Cieľ hodiny: Kyseliny
Ahojte, konečne sme sa dostali ku kyselinám, aj keď pamätám si, že v zošite už by ste mali o nich niečo nájsť ;o).
Indikátor - je látka, ktorá nám ukáže (indikuje), či je roztok kyslý alebo nie. Môže ísť o látku, ktorú priamo nalievam do roztoku (fenolftaleín), alebo o nejaký predmet nasiaknutý touto látkou (univerzálny indikátorový papierik). Dokonca si môžete vyrobiť indikátor doma v kuchyni napr. z výluhu červenej kapusty ;o)
Ak pridáte fenolftaleín (bezfarebný roztok)do roztoku kyseliny, jeho farba sa nezmení. Ak ho pridáte k zásade (hydroxid, alkália), jeho sfarbenie bude fialové.Ak vložíte indikátorový papierik (žlto sfarbený) do kyseliny, sfarbí sa na červeno, ak do zásady, bude modrý.Existuje pH stupnica:Ionizácia kyselín
Prikladám aj disociáciu (ionizáciu) kyselín, kto si trúfa, nech skúsi :) Keď budeme spolu, vysvetlíme si ju.
Kde sa vzali v roztoku kyseliny oxóniové katióny?
Najprv is musíme ujasniť nasledujúcu otázku →:
Ako vzniká kyselina chlorovodíková HCl (aq)?
Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, potrebujeme si ujasniť, ako vzniká chlorovodík HCl (g).
Veľmi jednoducho, z molekúl vodíka H2 a chlóru Cl2.
Vznik chlorovodíka HCl (g):
H2 + Cl2 → 2 HCl (g)
Keďže sa chlorovodík dobre rozpúšťa vo vode na ióny (ionizuje), rozpúšťe sa na H+ (vodíkový katión) a Cl- (chloridový anión). A teda môžeme hovoriť o disociácii HCl:
Disociácia HCl (kyseliny chlorovodíkovej):
Predstavte si nožničky, pod nimi si teraz predstavíte vodu, tá totiž "prestrihne" kyselinu na polovicu - na jej kladnú časť a jej zápornú časť:
Ďalší príklad ionizácie kyseliny sírovej:
H2SO4 + H2O→ H+ + HSO4 –
H+ sa zase spojí s vodou a vytvorí H3O+ (oxóniový katión), čiže by to vyzeralo asi takto:
H2SO4 + H2O→ H3O+ + HSO4 –
Prikladám aj prezentácie (nie sú povinné), ale mohli by ste sa z nej dozvedieť možno lepšie nejaké súvislosti.
Domáca úloha na 7.4. (utorok):
Zopakujte si prosím všetko z dnešnej hodiny, pomôžte si aj učebnicou, nájdete v nej všetko, nezabudnite na pracovný zošit.
8.A CHEM_1. 4. (streda)
Ahojte, rozhodla som sa, že ešte raz si zhrnieme spolu kyseliny.
Pridala som nové nápady, domáce pokusy, takže pre vás zatiaľ nič nové :).
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín
Indikátor - je látka, ktorá nám ukáže (indikuje), či je roztok kyslý alebo nie. Môže ísť o látku, ktorú priamo nalievam do roztoku (fenolftaleín), alebo o nejaký predmet nasiaknutý touto látkou (univerzálny indikátorový papierik). Dokonca si môžete vyrobiť indikátor doma v kuchyni napr. z výluhu červenej kapusty ;o)
Ak pridáte fenolftaleín (bezfarebný roztok)do roztoku kyseliny, jeho farba sa nezmení. Ak ho pridáte k zásade (hydroxid, alkália), jeho sfarbenie bude fialové.Ak vložíte indikátorový papierik (žlto sfarbený) do kyseliny, sfarbí sa na červeno, ak do zásady, bude modrý.Existuje pH stupnica:Ionizácia kyselín
Prikladám aj disociáciu (ionizáciu) kyselín, kto si trúfa, nech skúsi :) Keď budeme spolu, vysvetlíme si ju.
Kde sa vzali v roztoku kyseliny oxóniové katióny?
Najprv is musíme ujasniť nasledujúcu otázku →:
Ako vzniká kyselina chlorovodíková HCl (aq)?
Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, potrebujeme si ujasniť, ako vzniká chlorovodík HCl (g).
Veľmi jednoducho, z molekúl vodíka H2 a chlóru Cl2.
Vznik chlorovodíka HCl (g):
H2 + Cl2 → 2 HCl (g)
Keďže sa chlorovodík dobre rozpúšťa vo vode na ióny (ionizuje), rozpúšťe sa na H+ (vodíkový katión) a Cl- (chloridový anión). A teda môžeme hovoriť o disociácii HCl:
Disociácia HCl (kyseliny chlorovodíkovej):
Predstavte si nožničky, pod nimi si teraz predstavíte vodu, tá totiž "prestrihne" kyselinu na polovicu - na jej kladnú časť a jej zápornú časť:
Ďalší príklad ionizácie kyseliny sírovej:
H2SO4 + H2O→ H+ + HSO4 –
H+ sa zase spojí s vodou a vytvorí H3O+ (oxóniový katión), čiže by to vyzeralo asi takto:
H2SO4 + H2O→ H3O+ + HSO4 –
Prikladám aj prezentácie (nie sú povinné), ale mohli by ste sa z nej dozvedieť možno lepšie nejaké súvislosti.
Domáca úloha na 6.4. (pondelok):
Zopakujte si prosím všetko z kyselín, pomôžte si aj učebnicou, nájdete v nej všetko, nezabudnite na pracovný zošit.
8.B CHEM_6. 4. (pondelok)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín
Zhrnieme si kyseliny, nezabudnime ani na ich základné rozdelenie. Kyseliny poznáme bezkyslíkaté (HCl (aq), HF (aq), HBr (aq), HI (aq)) - tie neosahujú kyslík a kyslíkaté so všeobecným vzorcom HXO, tie samozrejme kyslík obsahujú. Za X dosadíme ľubovoľný prvok.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, nezabudnite na pracovný zošit. Budeme mať len jednu hodinu týždenne. Najbližšie "sa uvidíme" v pondelok 20. 4.
8.A CHEM_6. 4. (pondelok)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín
Zhrnieme si kyseliny, nezabudnime ani na ich základné rozdelenie. Kyseliny poznáme bezkyslíkaté (HCl (aq), HF (aq), HBr (aq), HI (aq)) - tie neosahujú kyslík a kyslíkaté so všeobecným vzorcom HXO, tie samozrejme kyslík obsahujú. Za X dosadíme ľubovoľný prvok.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, nezabudnite na pracovný zošit. Budeme mať len jednu hodinu týždenne. Najbližšie "sa uvidíme" v pondelok 15. 4.
8.C CHEM_7. 4. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín
Zhrnieme si kyseliny, nezabudnime ani na ich základné rozdelenie. Kyseliny poznáme bezkyslíkaté (HCl (aq), HF (aq), HBr (aq), HI (aq)) - tie neobsahujú kyslík a kyslíkaté so všeobecným vzorcom HXO, tie samozrejme kyslík obsahujú. Za X dosadíme ľubovoľný prvok.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, nezabudnite na pracovný zošit. Budeme mať len jednu hodinu týždenne. Najbližšie "sa uvidíme" 16. 4.
8.A CHEM_15. 4. (streda)
Cieľ hodiny: HYDROXIDY
Ahojte, nižšie máte spracované hydroxidy v jednej prezentácii, spojila som tam pre lepšie vysvetlenie a pochopenie viacero prezentácií, snáď vám to pomôže trocha lepšie pochopiť tieto žieraviny.
Nezabudnite, ak sa polejete žieravinou (či už kyselinou alebo hydroxidom), vždy riedite vodou dostatočne dlhý čas !!!!!!
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím hydroxidy, nezabudnite na pracovný zošit. Hydroxidy aj s kyselinami si prejdeme neskôr aj online, takže ak čomukoľvek nebudete rozumieť, nestresujte sa kvôli tomu.
8.C CHEM_16. 4. (utorok)
Cieľ hodiny: HYDROXIDY
Ahojte, nižšie máte spracované hydroxidy v jednej prezentácii, spojila som tam pre lepšie vysvetlenie a pochopenie viacero prezentácií, snáď vám to pomôže trocha lepšie pochopiť tieto žieraviny.
Nezabudnite, ak sa polejete žieravinou (či už kyselinou alebo hydroxidom), vždy riedite vodou dostatočne dlhý čas !!!!!!
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím hydroxidy, nezabudnite na pracovný zošit. Hydroxidy aj s kyselinami si prejdeme neskôr aj online, takže ak čomukoľvek nebudete rozumieť, nestresujte sa kvôli tomu.
8.C CHEM_21. 4. (utorok)
Cieľ hodiny: Soli
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit. Všetko preberieme od budúceho týždňa aj online. Hodinu chémie budete mať každú stredu od 10:30 do 11:15, resp. do 11:00.
8.B CHEM_20. 4. (pondelok)
Cieľ hodiny: HYDROXIDY
Ahojte, nižšie máte spracované hydroxidy v jednej prezentácii, spojila som tam pre lepšie vysvetlenie a pochopenie viacero prezentácií, snáď vám to pomôže trocha lepšie pochopiť tieto žieraviny.
Nezabudnite, ak sa polejete žieravinou (či už kyselinou alebo hydroxidom), vždy riedite vodou dostatočne dlhý čas !!!!!!
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím hydroxidy, nezabudnite na pracovný zošit. Hydroxidy aj s kyselinami si prejdeme aj online, takže ak čomukoľvek nebudete rozumieť, nestresujte sa kvôli tomu. Vidíme sa každú stredu od 9:45 do 10:30, resp. 10:15 na ZOOME!!!
Nezabudnite na komunity o 13:00 každú stredu, pokiaľ sa nedohodneme inak.
8.C CHEM_29. 4. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín
Hodina prebehla online.
Nezabudnite, ak sa polejete žieravinou (či už kyselinou alebo hydroxidom), vždy riedite vodou dostatočne dlhý čas !!!!!!
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím všetko, čo je pre vás na tejto stránke, nezabudnite na pracovný zošit.
8.C CHEM_6. 5. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie hydroxidov
Hodina prebehla online. Pre istotu vám prikladám opäť hydroxidy.
Nezabudnite, ak sa polejete žieravinou (či už kyselinou alebo hydroxidom), vždy riedite vodou dostatočne dlhý čas !!!!!!
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím všetko, čo je pre vás na tejto stránke, nezabudnite na pracovný zošit.
8.B CHEM_29. 4. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín a hydroxidov
Hodina prebehla online. Pre istotu vám prikladám opäť hydroxidy.
Nezabudnite, ak sa polejete žieravinou (či už kyselinou alebo hydroxidom), vždy riedite vodou dostatočne dlhý čas !!!!!!
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím všetko, čo je pre vás na tejto stránke, nezabudnite na pracovný zošit.
8.B CHEM_6. 5. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín a hydroxidov
Hodina prebehla online. Pre istotu vám prikladám opäť hydroxidy.
Nezabudnite, ak sa polejete žieravinou (či už kyselinou alebo hydroxidom), vždy riedite vodou dostatočne dlhý čas !!!!!!
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím všetko, čo je pre vás na tejto stránke, nezabudnite na pracovný zošit.
8.A CHEM_22. 4. (streda)
Cieľ hodiny: Soli
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit. Všetko preberieme od budúceho týždňa aj online. Hodinu chémie budete mať každý utorok od 9:45 do 10:30, resp. do 10:15.
8.A CHEM_28. 4. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, nezabudnite na pracovný zošit.
8.A CHEM_5. 5. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie hydroxidov
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím hydroxidy, nezabudnite na pracovný zošit.
8.A CHEM_12. 5. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie solí
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit.
8.B CHEM_13. 5. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie solí
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit.
8.C CHEM_13. 5. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie solí
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit.
8.A CHEM_19. 5. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie názvoslovia kyselín a hydroxidov
Hodina prebehla online.
Dnes sme si zhodnotili vaše poznatky z názvoslovia.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit. Nabudúce si taktiež zhodnotíme vaše poznatky z kyselín, hydroxidov a solí.
8.B CHEM_20. 5. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie názvoslovia žieravín
Hodina prebehla online.
Dnes sme si zhodnotili vaše poznatky z názvoslovia.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit.
8.C CHEM_20. 5. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie názvoslovia žieravín
Hodina prebehla online.
Dnes sme si zhodnotili vaše poznatky z názvoslovia.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit.
8.B CHEM_27. 5. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie solí, Chemické reakcie - neutralizácia
Hodina prebehla online.
Neutralizácia:
kyselina + hydroxid → soľ (príslušnej kyseliny) + voda
HCl (aq) + NaOH → NaCl + H2O
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit. Budúcu hodinu sa zhodnotíme, nezabudnite si pozrieť vlastnosti solí, hydroxidov a kyselín, názvoslovie kyselín a hydroxidov, neutralizáciu, názvy solí bezkyslíkatých kyselín (fluorid, bromid, jodid, chlorid).
8.C CHEM_27. 5. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie solí, Chemické reakcie - neutralizácia
Hodina prebehla online.
Neutralizácia:
kyselina + hydroxid → soľ (príslušnej kyseliny) + voda
HCl (aq) + NaOH → NaCl + H2O
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit. Budúcu hodinu sa zhodnotíme, nezabudnite si pozrieť vlastnosti solí, hydroxidov a kyselín, názvoslovie kyselín a hydroxidov, neutralizáciu, názvy solí bezkyslíkatých kyselín (fluorid, bromid, jodid, chlorid).
8.A CHEM_26. 5. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie solí, Chemické reakcie - neutralizácia
Neutralizácia:
kyselina + hydroxid → soľ (príslušnej kyseliny) + voda
HCl (aq) + NaOH → NaCl + H2O
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit. Budúcu hodinu sa zhodnotíme, nezabudnite si pozrieť vlastnosti solí, hydroxidov a kyselín, názvoslovie kyselín a hydroxidov, neutralizáciu, názvy solí bezkyslíkatých kyselín (fluorid, bromid, jodid, chlorid).
8.A CHEM_2. 6. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie solí, názvoslovie solí
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit. Budúcu hodinu sa zhodnotíme, nezabudnite si pozrieť vlastnosti solí, hydroxidov a kyselín, názvoslovie kyselín a hydroxidov, neutralizáciu, názvoslovie solí bezkyslíkatých kyselín (fluorid, bromid, jodid, chlorid) a kyslíkatých kyselín.
8.A CHEM_9. 6. (utorok)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín, hydroxidov, solí a chemických reakcií (neutralizácia)
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím učívá, ktoré sme prebrali počas karantény, nezabudnite na pracovný zošit.
8.B CHEM_3. 6. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie solí, názvoslovie solí
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit. Budúcu hodinu sa zhodnotíme, nezabudnite si pozrieť vlastnosti solí, hydroxidov a kyselín, názvoslovie kyselín a hydroxidov, neutralizáciu, názvoslovie solí bezkyslíkatých kyselín (fluorid, bromid, jodid, chlorid) a kyslíkatých kyselín.
8.B CHEM_10. 6. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín, hydroxidov, solí a chemických reakcií (neutralizácia)
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím učívá, ktoré sme prebrali počas karantény, nezabudnite na pracovný zošit.
8.C CHEM_3. 6. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie solí, názvoslovie solí
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím kyseliny, hydroxidy a soli, nezabudnite na pracovný zošit. Budúcu hodinu sa zhodnotíme, nezabudnite si pozrieť vlastnosti solí, hydroxidov a kyselín, názvoslovie kyselín a hydroxidov, neutralizáciu, názvoslovie solí bezkyslíkatých kyselín (fluorid, bromid, jodid, chlorid) a kyslíkatých kyselín.
8.C CHEM_10. 6. (streda)
Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín, hydroxidov, solí a chemických reakcií (neutralizácia)
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím učívá, ktoré sme prebrali počas karantény, nezabudnite na pracovný zošit.
8.A CHEM_16. 6. (utorok)
Cieľ hodiny: Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín, hydroxidov, solí a chemických reakcií (neutralizácia), záverečné hodnotenie
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím učívá, ktoré sme prebrali počas karantény, nezabudnite na pracovný zošit. Budúci týždeň sa konečne vidíme v škole, teším sa :).
8.C CHEM_17. 6. (streda)
Cieľ hodiny: Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín, hydroxidov, solí a chemických reakcií (neutralizácia), záverečné hodnotenie
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím učívá, ktoré sme prebrali počas karantény, nezabudnite na pracovný zošit. Budúci týždeň sa konečne vidíme v škole, teším sa :).
8.B CHEM_17. 6. (streda)
Cieľ hodiny: Cieľ hodiny: Opakovanie kyselín, hydroxidov, solí a chemických reakcií (neutralizácia), záverečné hodnotenie
Hodina prebehla online.
Domáca úloha :
Zopakujte si prosím učívá, ktoré sme prebrali počas karantény, nezabudnite na pracovný zošit. Budúci týždeň sa konečne vidíme v škole, teším sa :).
Navigácia