Domáce násilie

Psychologicke poradenstvo

Čo môžeme prežívať v tejto krízovej dobe?

Úvodom je nevyhnutné zdôrazniť, že je úplne normálne, ak pociťujeme úzkosť, hnev, frustráciu či bezmocnosť. Aj pocity hanby či viny za svoje prejavy. Niekomu to môže byť jedno, či môže sa cítiť byť nad vecou. Niektorí sa môžu aj nadmerne pozorovať- aj malé náznaky kašľa môžu spustiť neistotu aj strach. Neznamená to hneď, že sú to symptómy nejakej psychickej poruchy. Naše telo, aj psychika či emócie, a tým aj prejavy v správaní sú odrazovom prostredia, v ktorom žijeme.  

Je dobré si uvedomiť, že každá kríza niekedy skončí, aj epidémia. V histórií sa vyskytli horšie nákazy. A koronavírus nie je mor, ani hneď priame ohrozenie života všetkých. Avšak nie je vhodné situáciu podceňovať či nadľahčovať. Zodpovednosť a ohľaduplnosť voči rizikovým skupinám je na mieste. Preto buďme, prosím, príkladom aj pre naše deti a dodržiavajme spoločne súčasné opatrenia (nosenie rúšok..).

Epidémia a spomínané súčasné opatrenia aj vo výraznejšej miere obmedzujú náš život. Život, ktorý sme mnohí zrejme považovali za samozrejmosť. Život bez „výrazných“ ťažkosti. Dané opatrenia nám môžu viacerým priniesť aj finančné potiaže, ale raz to bude mať riešenie. Každý problém má totiž raz svoje riešenie. To ale zrejme príde na rad, až keď nad nákazou zvíťazíme. Zatiaľ je teda vhodné nič extra dopredu plánovať (napr. neúspechy plánov môžu prinášať väčšiu mieru frustráciu).

Predstavte si, že náš organizmus dokáže zniesť veľkú dávku záťaže a nepohodlia. Nie je to pre ľudstvo nič neobvyklé, len sme na to asi trocha pozabudli. Je úplne normálne nemať sa vždy a len dobre.

Čo môžeme robiť, aby sme sa cítili lepšie?

• Pokúsme sa aktívne pracovať na svojom vnútornom pokoji, lepšej nálade. Skúsme práve ňou „nakaziť“ svoje okolie J Nehľadajme vinníkov , skúsme byť láskavejší a hľadať spôsoby ako byť nápomocní aj pre iných.
• Skúsme si aspoň občas naordinovať deň bez médií. Nie je treba stále sledovať TV či aktívne vyhľadávať články a situáciu o koronavíruse (skáče to na nás zo všetkých strán L). Nič extra dôležité nám až tak neutečie. Vhodné je ignorovať konšpiračné teórie a venovať sa vo voľnom čase aj niečomu inému ako vírusu.
• V rámci „karanténnych“ prázdnin nájdite deťom pevné body či režim. Hovorte s deťmi o danej situácií, upokojte ich (im riziká nehrozia, no svojou ohľaduplnosťou chránia aj starých rodičov). S mierou povoľte využívanie sociálnych sieti za účelom sociálnych interakcií s rovesníkmi, ktoré sú pre ne nesmierne dôležité. Môžete sa tiež pokúsiť oprášiť staré spoločenské hry a zasmiať sa spoločne J  
• Dovoľte aj samým sebe „oddýchnuť“ si od členov rodiny, aj osamote v inej miestnosti. (empaticky pri tomto bode myslím práve na viacnásobné matky J )
• V tejto chvíli sa nesnažte doriešiť skoršie rodinné spory.
• Nepreháňajme to ani nadmerným uvoľňovaním alkoholickými nápojmi, znižuje obranyschopnosť organizmu.
• Preferujme kvalitný a dostatočne dlhý spánok, pestrú stravu, primeraný pohyb a to stále dokola aj našim deťom.
• V neposlednom rade podporujme spoločne prácu zdravotníkov, či všetkých ľudí v „prvej línií“. 

Pokiaľ si trúfnete, skutočne sa zastavte. Každá kríza je totiž aj príležitosť si z nej niečo odniesť. Napríklad zistenia, že možno zmysluplne prežiť víkend aj bez nákupného centra.. alebo, že mnoho z našich potrieb prichádza práve s ponukou zvonka, ale v skutočnosti toho až tak veľa zas nepotrebujeme.  

Čo robiť, ak nás prepadne úzkosť či panika?

• Začnite voľným výdychom. Pomaly nádych nosom (v duchu pritom počítame od 1 do 4), zadržať dych (znova napočítať do 4), pomaly výdych ústami (počítať) + opakovať viackrát. Alebo možno skúsiť 3x pomaly nádych, výdych, pre celkové upokojenie.
• Hlavný zdroj úzkosti sú myšlienky, preto ich treba zastaviť. Použite všetkých 5 zmyslov, zastavte sa a po predýchaní si jednoducho nahlas povedzte čo vidíte, počujete či hmatáte... okolo seba v prítomnosti (napr. vidím stôl, počujem tikať hodiny). Tým je potrebné dostať sa do prítomnosti a ukotviť sa v nej, ďaleko od myšlienok a úzkosti (aj tých z budúcnosti). Alebo stačí jednoducho si povedať kde som a čo robím (som v kuchyni a umývam riad).
• Pomáha aj technika otriasť sa. Nekoordinovane potriasť celým telom pokiaľ je to príjemné. Svaly môžu byť napnuté, a tým ich uvoľníte. V prípade stresu, aj dlhodobého, pomáhajú aj techniky vytvorenia svalového tonusu (napr. zovrieť päsť pri rátaní do 5 a hlbokým nádychom) a následne príjemného dlhého uvoľnenia svalstva (uvoľniť päsť s pomalým výdychom a uvedomovaním si uvoľnenia celého svalstva, tela...). 

Ako byť „v pohode“ pri domácom učení svojich detí

 

Najlepším spôsobom, ako učiť a rozvíjať osobnosť svojich detí, je podporovať pohodu v rodine. V tejto dobe to však nebýva tak jednoduché. Zápasíme s množstvom obmedzení. Mnohí z nás majú naopak viac pracovných povinností, iní ťažkosti a starosti po finančnej stránke, čo pohodu rodiny poznačuje do veľkej miery. A najmä, asi nie sme bežne zvyknutí mať deti tak dlho doma a viac napomáhať, či podieľať sa na edukačnom procese. Je to iné, nové...vzdelávame sa online. Skúsme tieto zmeny vnímať ako výzvy. Skúsme ostať vo svojich domovoch pokojní, napriek prejavom paniky, ktorá sa šíri krajinou. Skúsme žiť prítomnosťou a vnímať aj malé, možno samozrejmé okamihy radosti. Skúsme nájsť v sebe istotu, že sme schopní primerane napĺňať potreby našich detí. Primerane... áno, aj rodič má právo byť unavený či frustrovaný a tiež potrebuje chvíľky oddychu. Iba spokojný rodič dotvára pohodu v rodine, z ktorej dieťa čerpá. Je úplne prirodzené myslieť viac aj na seba. Rodič je v tejto krízovej dobe azda to najdôležitejšie pre svoje dieťa. A najmä, práve rodič pozná to svoje dieťa najlepšie.  

Mnoho detí sa v tomto období zrazu správa inak. Je to aj istý dôsledok obmedzení sociálnych kontaktov, či zmena bežného stereotypného režimu, ktorý podporuje istotu. U detí môžeme prirodzene vnímať častejšie negatívne emócie a správania ako viac frustrácie, nudy či pocity osamelosti ako aj odmietanie povinnosti či vyhýbavé správanie s hnevom bez značného dôvodu. Je preto veľmi dôležité hovoriť so svojimi deťmi o tom, čo sa deje, čo prežívajú, ako sa cítia.

Čo môže dopomôcť pri pohode a „učení doma“ ?

• Nový režim, ktorý rešpektuje vaše dieťa, rovnako aj vás rodičov

Režim Vás môže doma upokojiť. Neznamená to, že musíte vstávať o 6 ako bežne, a nemusí sa dieťa učiť od 8 hodiny ráno ako v škole. Je ale fajn zaradiť edukačnú činnosť v rámci možností na dopoludnie či včasné popoludnie. Poznáte svoje dieťa, jeho vlastnosti či temperamentové črty, či aj mieru záťaže, ktorú je schopné zvládať. Rovnako poznáte organizáciu a logistiku rodiny (či máte home office, chodíte do práce a pod.). Tiež si zvážte svoje domáce povinnosti, myslíte aj na svoj odpočinok. Nezabúdajme na dynamiku rodiny, a to individuálny vek a potreby detí iného veku. To všetko je nutné zohľadniť pri vytváraní nového „krízového“ režimu na školu doma.

• Spolurozhodovanie pri tvorbe režimu

Vhodné je zapojiť do rozhodovania aj detí. S pocitom spoluzodpovednosti by mali lepšie postupovať podľa dohodnutých pravidiel a pomáhať v zložitej situácii. Dohodnite si s deťmi denný časový režim, v ktorom by ste mohli všetci spokojne fungovať. Dohodnite sa aj na pravidlách, ktoré pomôžu vytvoriť vzájomne rešpektujúce prostredie. Rozdelenie povinností ako aj celý režim, je nutné aj striktne dodržiavať. Buďte pre detí príkladom.   

• Rituály a pravidelnosť v režime

Režim dňa Vám bude lepšie fungovať, ak si spoločne s deťmi vytvoríte isté rituály. Napr. aj spoločné chystanie raňajok. Vyčleníte dostatok priestoru aj na „pokojné“ individuálne chvíle (napr. čas pre dieťa v online sociálnych kontaktoch, zdriemnutie a pod.). V edukačnom procese je vhodná pravidelnosť.

• Realita a očakávania

Nielen režim, ale aj svoje rodičovské očakávania na výkony svojich detí je vhodné nastaviť reálne, ponechať priestor pre prípadnú flexibilitu. Niekedy naozaj nie je dôležité vypracovať všetky úlohy, alebo písať pritom krasopisne. Vyhnite sa neprimeraným nátlakom na dieťa, najmä ak vy sami už cítite nepohodu pri vzdelávaní sa doma. Podporte váš vzťah s dieťaťom aj častejším objatím, ako trebárs krikom pri učení. Vedomosti, ktoré dieťa získa nezvyknú byť všetky večné, pocity si však odnáša veľmi dlho.

• Ocenenie, zábava, psychohygiena

Pod pojmom režim si nevytvárajte predstavu väzenia. Nezabúdajte na spríjemňovanie si chvíľ nielen pri učení. Smiech, zábava by nemala chýbať. Uvoľnite seba aj dieťa, posilníte váš vzájomný vzťah. Všímajte si aj malých úspechov či snahy detí, primerane pochváľte. Ukážte im, že ste na nich pyšný, najmä v tejto ťažkej situácií. V rámci celkovej pohody dbajte aj na primerané striedanie činností, na pravidelný spánok, vyváženú stravu a primeraný pohyb detí, spolu s akceptáciou s akceptáciou a zdieľaním pocitov.  

• Spolupráca, zdieľanie

Buďte v pravidelnom kontakte s triednym učiteľom, sledujte priebežne zadávanie úloh. Pri nejasnostiach sa neváhajte obrátiť na pedagógom. Zdieľať je prospešné aj navzájom medzi rodičmi či samotnými žiakmi. Ostaňte v kontakte.

• Ako dlho sa učiť? Ako sa učiť pri ťažkostiach dieťaťa s učením?

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že tak dlho, ako to aj dieťa aj rodič primerane zvláda bez väčšieho napätia, frustrácie či únavy. Individuálne podľa potrieb.

Odporúčania od odborníkov: (odporúčam pridávať prestávky po 30-45 min práci)

 

 

 

 

 

 

Žiaci so špecifickými ťažkosťami učenia by mali byť v pravidelnom kontakte so špeciálnou pedagogičkou či asistentkou. Taktiež zadávané úlohy by mali zohľadňovať ich špecifické potreby. V rámci individuálneho prístupu, pri akýchkoľvek ťažkostiach (nielen integrovaných žiakov) odporúčam kontaktovať školského psychológa, špeciálneho pedagóga. Spoločne to určite zvládneme. Sme tu pre Vás J

Zároveň si dovolím upozorniť na odborné webináre pre rodičov v tejto „karanténnej“ dobe, ktoré zdarma ponúka Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie na svojich web stránkach (prístupné aj záznamy). Napr. téma postupy pri ťažkostiach v domácom učení.  

 

Prajem veľa trpezlivosti a najmä pohody pri Vašich „školách doma“  - školský psychológ Iveta Chudík- Malá