Máme tu október, s ktorým prišla farebná jeseň, ale aj jeseň života a spomienka na našich starých rodičov, ktorých by sme si mali uctiť aspoň milým úsmevom, slovom alebo pozornosťou, čo nemusí byť len tento mesiac.
„Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi.“
Moji starkí
Babička ma naučila variť si čaj s medom.
Opravovať, čo kde treba, to zas robím s dedom.
Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia.
Aj keď dačo vyparatím, našim nepovedia.
Sú to verní kamaráti, často u nich bývam.
Raz im všetko s láskou vrátim, v srdiečku ich skrývam.
Každý, kto je malý chlapec, bude raz aj dedko.
Dedka všetci v úcte majú, dedko vie vždy všetko!
Každé dievča bude raz aj milá stará babka.
Pre nás je od babky pusa ako cukor sladká.
Kamaráti, venujte sa vďačne svojim starým rodičom, pretože čas, ktorý spolu strávite sa už nikdy nevráti, ale spomienky na starkých Vám navždy zostanú.
Prajeme Vám krásnu jeseň života J
Simona a Dominik, VII.A